sobota 19. apríla 2014

Začiatky...

Ahojte,
     pár mesiacov späť som "hodila" na blog článok o behu, mojich tréningoch, motivácií. Na začiatok by som len povedala že vzťah ku  behaniu sa z mojej strany nezmenil, iba ak by som poznamenala že si ho užívam ešte o niečo viac. V tomto článku by som sa však s vami chcela podeliť o nový "koníček" posilňovanie.
     Asi na konci februára som mala problémy s lýtkom takže som musela "behacie vychádzky" výrazne obmedziť čo bol problém, keďže je o mne všeobecne známe že bez fyzickej námahy som dostatočne nervózna na to aby som sa pohádala s každým z môjho okolia vrátane učiteľov, revízorov vo vlaku alebo predavačiek v Kauflande. Vedela som že si musím nájsť nejakú tú náhradu ináč ma asi "picne" a keď nie mňa, tak určite niekoho zo mňa. Vo vedľajšej dedine je poslika kam ma často volávali kamaráti, tak som dlho nerozmýšľala a už som aj platila vstupné. Zo začiatku ma to dosť bavilo a prišlo mi to aj celkom jednoduché keďže som si naivne myslela že dvíhaním 5 kg si vyformujem za pár dní postavu "jak lusk," čo sa z  pochopiteľných príčin neudialo. Na internete som si začala hľadať návody ako na "to" a  sledovať dokonale vymakané americké youtouberky s peroxidovo-bielymi zubami a hrubým nánosom sprejového opálenia, ktoré stále rozprávali o tom ako je to celé o psychike,  motivácií, disciplíne.
     Ja som sa naučila cvičiť predovšetkým doma, samozrejme rada chodím do posliky, ale vyslovene neznášam keď na mňa pozerá skupina nabúchaných šesťdesiatnikov s vyblednutými komunistickými kerkami a napasovanými mládežníckymi tričkami.
     Mimochodom, leto je už poviem to tak infantilne: za dverami, a povedala som si že by som so sebou mala niečo výrazného spraviť. Začala som držať pomerne prísnu diétu ale po týždni som bola úplne "na šrot." Vracala som, stále som spala a nemala som silu ani náladu na nič a nikoho. Cvičenie bolo to posledné na čo  som myslela. Výsledok bol len ten že som schudla tri kilá, žiaľ zo svalstva. Takže aj to málo svalov čo som si vymakala bolo preč. Myslím si že prísne diéty s nízkym prímom potravy určite nie sú vhodná voľba pre tých/tie ktoré chcú mať vyšportovanú postavu. Suma sumárum, o 3 kg ľahšia som však vyzerala tak o 30% horšie. Som ale naozaj rada že som aspoň pár dní dokázala držať takúto diétku, čo ma naučilo akej si sebadisciplíny a sebazapierania, ktoré teraz využívam pri cvičení.
     Dlho som rozmýšľala či mám o tom písať na blogu, keďže internet je prepchatý rôznymi radami, typmi, trikmi a diétami sľubujúcimi postavičku bez námahy a ako sa hovorí "s úsmevom na perách" čo podľa mňa nieje veľmi objektívny postoj a je naozaj naivné myslieť si že je to také jednoduché.
     Na záver by som sa chcela spýtať či by ste uvítali ďalšie podobné články v ktorých opisujem svoje tréningy, stravu a celkovo progress ktorým prechádzam :)
   





















2 komentáre:

  1. Tak držím palce a určite o tom píš, lebo mňa to tiež zaujíma :))

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Musím říct, že jsem typický případ toho kdy člověk vůli nemá. Proto před tebou smekám :)

    OdpovedaťOdstrániť