Každý začiatok je ťažký

     Dávnejšie som pridala na blog článok o behaní. Behám už tretí rok a veľmi som si tento druh športu zamilovala - mala som  také "stavy" že som chodila behať takmer každý deň, niekedy aj na dve hodinky, čo sa postupne začalo odzkradlovať na mojom zdraví. Začalo ma bolieť koleno a aby toho nebolo málo, zapálili sa mi šľachy, takže som musela na nejaký ten mesiac svoju záľubu odsunúť bokom.

     Pochopila som že takýmto tempom to ďalej nepôjde, takže som začala tréningy skracovať a dala som si predsavzatie ísť sa prebehnúť maximálne 3-4 krát do týždňa. Takto to fungovalo 5 mesiacov aj "nejaké drobné." Lenže potom som sa začala cítiť horšie. Mala som dostatok energie s ktorým som si nevedela poradiť, chodila som spať neskoro v noci a čo je najhoršie, na svojom tele som začala pozorovať nie zrovna priaznivé zmeny. S každého kilečka na viac ma išlo poraziť (pritom nikdy pred tým som si z váhy ťažkú hlavu nerobila.) Vedela som, že musím so sebou niečo spraviť (nie ani tak kvôli postave, ale hlavne kvôli psychickej pohode. 

     Na internete som už nejaký čas sledovala "fitnesky" ako Nikola Weiterová, Sabina Pleváková, Denisa Lipovská. Doslova ma začalo fascinovať že ich baví každý deň drieť vo fitku, zdravo jesť a žiť bez pocitu chuti hranolčekov na jazyku. Nechápala som to. Aj keď som pár krát vo fitku bola, nikdy ma to neoslovilo natoľko , že by som si vedela predstaviť makať každý deň, až do chvíle, kedy som nenapísala Renáte Szaboovej - mojej  novej osobnej trénerke, usmievavej fitneske ktorej fun-page je mojou každodennou inšpiráciou a motiváciou. 

     Stretli sme sa, porozprávali a o pár dní na to som si už na e-maily našla v správach tréningový plán na mieru + jedálniček. Na začiatku som si myslela, že tréningy budú v pohode a nezvládnem jedálniček. Zo začiatku to bovo celé presne naopak. Po prvom tréningu s Renátou, som nemohla 2 dni chodiť, cítila som sa ako keby ma prešiel kamión a potom ešte zaradil spiatočku... Napriek tomu som sa rozhodla pokračovať a tréningy neflákať, čo za pár dní prinieslo prvé výsledky. Aby ste si nemysleli, nemala som hneď tehličky a ani dokonalý zadok, ale bola som spokojnejšia, vyrovnanejšia, a vedela som že som pravdepodobne našla šport ktorý je pre mňa to pravé orechové. Aj keď podľa plánu mám chodiť do posilky 4x týždenne, dnes mi to nestačí a úprimne môžem povedať že sa tam čoraz viac teším - tento týždeň som bola 6 krát :). Paradoxne, vždy ráno sa zobudím a hovorím si: "Dnes už nejdem nikam!!" Lenže cestou do školy sa znova začnem tešiť a hneď viem ako strávim popoludnie. 

     S jedálničkom je to už trošku tažšie, Renátka mi síce vypracovala vyvážený jedláníček, takže nehladujem... ale niekedy mám neskutočnú chuť na sladké, čo je asi problémom číslo jedna. Lenže s pribúdajúcimi hodinami strávenými v posilovni a čoraz viditeľnejšími výsledkami sa priamo úmerne znižuje aj moja chuť na sladké, a na všetko čo predlžuje moju cestu za vytúženou postavou a psychickou vyrovnanosťou a pohodou. Jedna vec čo väčšinu ľudí odrádza je začiatok, ale ten je ťažký v každej oblasti života - začiatok na novej škole, nová práca, začiatok s blogovaním.. Postupom času sa to však zdá jednoduchšie, len treba ZAČAŤ.

      Týmto článkom som chcela povedať asi toľko, že všetko sa dá, stačí mať pozitívny pohľad na vec a hneď to pôjde ľahšie a s úsmevom :)